Dennyho poznáme z Hobby Horse prostredia dlho. Už na svojich prvých pretekoch, kde pôsobil ako uvádzač pri štarte, na seba upútal pozornosť – muži v tejto úlohe boli vtedy skôr výnimkou a mnohí si mysleli, že pri tom dlho nevydrží, a teraz už robí rozhodcu. Ako veľmi sme sa mýlili!
Denny sa ako rozhodca a tréner aktívne zúčastňuje pretekov aj sústredení už viac než dva roky, najmä v rámci ČHHA a vďaka nazbieraným skúsenostiam tento rok otvoril aj vlastný krúžok Hobby Horsingu v Olomouci. Na jeseň bude otvárať druhý krúžok v Doloplazoch. Darí sa mu však aj vo svete „živých“ koní – jeho mladý kôň Good Obsession (pracovne Coudy) sa pravidelne umiestňuje na predných priečkach pretekov. Mali sme tiež tú česť ušiť pre Dennyho Coudyho v Hobby Horse podobe. Mali sme veľkú radosť, keď sme týchto dvoch mohli vidieť spolu.
Keďže tomuto talentovanému mladíkovi držíme všetky naše LarDen palce, položili sme mu pár otázok.
Ako si sa dostal k HH?
Hobby Horse som objavil vlastne úplne náhodou vďaka Dráži. Drážu poznám už od svojich sedemnástich rokov a nejaký čas sme spolupracovali pri organizácii pretekov pre naozajstné kone. Jedného dňa, keď sa konali preteky Hobby Horse v Olomouci, som sa rozhodol prísť pomôcť. Mal som na starosti štart – niečo ako uvádzač pri štarte – a pritom som sledoval, ako preteky prebiehajú.
Tá skúsenosť ma zaujala a bavila ma atmosféra okolo týchto pretekov, všetkých tých súťažiacich, nadšenie detí aj ich rodičov. Od tej doby som pri svete Hobby Horse zostal a postupne sa viac zapájal do rôznych akcií a projektov. Prekvapilo ma, aká prepracovaná a živá komunita okolo Hobby Horse existuje, ako sa aj malá náhoda dokáže stať začiatkom niečoho dlhodobého.
Čo ťa najviac baví?
Mňa ako westernistu samozrejme najviac baví trail – je to disciplína, ktorá mi je blízka, pretože kombinuje zručnosť, sústredenie a taký ten „praktický“ prístup.
Ale musím povedať, že v poslednom čase ma začínajú čoraz viac oslovovať aj drezúry. Páči sa mi tá elegancia, presnosť a možnosť neustále sa posúvať ďalej v drobných detailoch. Je to úplne iný štýl než trail, ale práve preto je pre mňa zaujímavé objavovať aj túto stránku Hobby Horsingu.
Nehnevajú ťa niekedy deti?
Nedá sa povedať, že by deti na krúžku hnevali. Keď si spomeniem na úplné začiatky, musím priznať, že som mal celkom obavy, ako to celé bude prebiehať – veď predsa práca s deťmi je vždy trochu výzva a človek nikdy nevie, čo čakať. Ale hneď po prvých lekciách som zistil, že všetky moje obavy boli zbytočné.
Deti sú totiž úplne úžasné. Je vidieť, že ich krúžok naozaj baví, prichádzajú s nadšením a majú toľko energie, že sa hneď pustia do aktivít. V skutočnosti majú počas lekcií toľko „práce“ – či už ide o cvičenia, hry alebo nové úlohy – že na nejaké hnevanie vlastne ani nezostáva čas. A to je na tom to krásne: vidieť, aké sú deti spokojné 😀
Čo tvoj HH krúžok?
Môj Hobby Horse krúžok pre mňa predstavoval obrovskú výzvu a skutočné vystúpenie z komfortnej zóny. Začal som s ním na jar roku 2025 a od tej doby ma deti úplne nadchli. Sú nielen úžasné a šikovné, ale je na nich tiež vidieť obrovský pokrok – a hlavne je vidieť, že ich to baví, čo je pre mňa to najdôležitejšie.
Každá hodina s nimi je plná energie, radosti a nadšenia, a zároveň ich inšpiruje k tomu, aby sa zlepšovali, učili nové veci a zároveň si zlepšili svoju fyzickú kondíciu. Som naozaj rád, že mi ČHHA dala dôveru a umožnila mi krúžok otvoriť – bolo to rozhodnutie, ktoré ma posunulo, naučilo ma nové veci a zároveň mi prinieslo veľa nezabudnuteľných zážitkov s deťmi.
Koníky alebo Hobbíci?
Toto je otázka, ktorú dostávam naozaj často, a priznám sa, že som na ňu nikdy nedal úplne jasnú odpoveď. Kone sú totiž súčasťou môjho života už mnoho rokov – vlastne si ani neviem predstaviť každodenný život bez nich. Sú pre mňa nielen koníčkom, ale aj veľkou životnou vášňou, ktorá ma sprevádza v rôznych podobách.
S Hobby Horsingom je to podobné. Čím viac sa mu venujem, tým viac mám pocit, že už nie je len aktivitou navyše, ale stal sa pevnou súčasťou toho, kým som. Dáva mi radosť, možnosť tvoriť a tiež sa spojiť s ľuďmi, ktorí zdieľajú podobné nadšenie.
Takže keď sa ma niekto opýta, čo je pre mňa dôležitejšie, väčšinou odpovedám rovnako: oboje je pre mňa rovnako podstatné a jedno bez druhého by som si už nedokázal predstaviť.
